Operácia
Pacient si môže vybrať, lokálnu alebo celkovú anestéziu
Vo väčšine prípadov sa implantologické zákroky robia v lokálnej anestézii. U niektorých pacientov sa využíva medikamentózna premedikácia, kedy pacient užíva pred zákrokom určitý liek, ktorý mu spríjemní čas operácie. Najdôležitejší je však empatický prístup zo strany implantológa, ako i celého implantologického tímu.
Použiť sa však dá aj celková anestézia. Využíva sa až po vzájomnej dohode implantológa, resp. zubného lekára a pacienta v prípade, že tento postup bude lepšou alternatívou pre pacienta.
Všeobecný postup implantologického zákroku
Po podaní anestézie začína chirurgická fáza implantologického zákroku. Ak je naplánovaná extrakcia neperspektívnych zubov, vykoná sa hneď na začiatku zákroku. Ďalej sa pokračuje prípravou miesta zavedenia implantátu presne stanoveným preparačným postupom.
Na samotnú aplikáciu zubného implantátu sa využíva kombinovaná metodika spájajúca použitie špeciálneho implantologicko-chirurgického prístroja a špeciálnej ručnej račny. Na prístroji je možné presne nastaviť krútiaci moment (meraný v N/cm), ktorý dokáže zabezpečiť dostatočnú silu na bezpečné atraumatické zavedenie implantátu, pri ktorom nebude poškodená ani kosť, ani mäkké tkanivá. Ručná račna je pre prípad potreby vybavená tiež momentovým kľúčom. V tejto fáze zákroku sa môže vykonať aj augmentácia (navýšenie) kosti, ak je súčasťou liečebného plánu.
Po zavedení implantátu sa implantát uzavrie buď vhojovacou skrutkou alebo vhojovacím valčekom. Vhojovacia skrutka sa používa v prípadoch, ak sa implantát hojí pod sliznicou. Vhojovací valček sa využíva vtedy, ak počas fázy hojenia už má byť implantát
v neustálom kontakte s dutinou ústnou. Uzavretie vhojovacím valčekom si už nevyžaduje ďalší chirurgický zákrok pre odhalenie implantátu. Na záver zákroku sa rana zašije. V prípade potreby sa pacientovi podajú aj lokálne vysokoúčinné lieky na výrazné zmiernenie pooperačného opuchu.