Riziká

Implantologicky sa dá pri správnom postupe vo všeobecnosti ošetriť každý pacient. Riziká komplikácií či neujatia implantátu sa však zvyšujú s počtom negatívnych parametrov, ktorých nositeľom je pacient. Medzi takéto parametre patrí najmä: zlá hygiena, parodontitída, fajčenie, cukrovka či osteoporóza a mnohé ďalšie. Čím viac negatívnych parametrov si pacient so sebou do ordinácie zubného implantológa prinesie, tým je jeho ošetrenie komplikovanejšie a musí sa zvoliť aj radikálnejší spôsob riešenia (napr. extrakcia všetkých postihnutých zubov). Rekonštrukcia pomocou implantátov a špeciálnych implantoprotetických prác však dokáže zabezpečiť výborné a stabilné funkčné i estetické výsledky.

Vo verejnosti, no i v odbornej zubolekárskej obci, sa však vyskytuje niekoľko často diskutovaných kontraindikácií, ktoré je nevyhnutné popísať:

A. Osteoporóza verzus implantologická liečba

Osteoporóza je choroba, ktorej hlavným symptómom je riedka kosť. Tento stav však vôbec nie je prekážkou pre zavádzanie zubných implantátov. Schopnosť vhojenia implantátu do osteoporotickej kosti je úplne identická so schopnosťou vhojenia do kosti zdravej. Z úrazovej chirurgie je známy fakt, že zlomenina kosti postihnutej osteoporózou sa zhojí rovnako dobre ako zdravá kosť. Ak sa kosť zlomí znovu, vždy je to na inom mieste, ako bola pôvodná zlomenina a to vďaka faktu, že v mieste zhojenia vznikne absolútne zdravé a pevné kostné spojenie, na ktorom dokonca už nie je možné identifikovať osteoporózu. Podobne to funguje aj pri vhojovaní zubného implantátu. Jedinou základnou podmienkou je skúsený implantológ, ktorý ovláda špecifické chirurgicko-implantologické techniky potrebné pre aplikáciu implantátu do postihnutej kosti. Implantológ musí zvoliť vhodný tvar a závit implantátu, dôležitá je povrchová úprava, ktorá musí byť vhodná pre riedke kosti a tiež preparácia kosti (napr. bone spreading, bone condensig, špeciálne spôsoby augmentácie a pod.).

B. Cukrovka verzus implantologická liečba

Ak je cukrovka správne kompenzovaná, neexistuje v oblasti zubnej implantológie žiadne významné obmedzenie. K takýmto pacientom sa pristupuje rovnako, ako ku zdravým pacientom. Dôležité je takýchto pacientov výraznejšie upozorniť na potrebu kvalitnej ústnej hygieny. Každému pacientovi je nevyhnuté vybrať a navrhnúť takú formu ústnej hygieny, ktorá bude nielen účinná, ale bude mu aj vyhovovať. Existujú funkčné alternatívy aj pre „lenivejších” pacientov, ktorým nevyhovuje používanie jednozväzkových a medzizubných kefiek či zubnej nite. Pre pacientov, ktorí sa chcú naozaj naplno venovať svojim „novým” zubom, sa navrhujú účinné riešenia s využitím ústnej sprchy či medzizubnej kefky v kombinácii s vysokoúčinnými chemickými látkami, ktoré sa individuálne odporúčajú každému pacientovi.

C. Fajčenie verzus implantologická liečba

Ak fajčiar dodržiava hygienu ústnej dutiny a nemá parodontitídu, je možné takéhoto pacienta za určitých okolností implantologicky liečiť. V tomto ohľade je však veľmi dôležitý práve profesionálny individuálny prístup implantológa.

D. Tehotenstvo verzus implantologická liečba

Keďže rekonštrukcia chrupu, resp. implantologický zákrok, nie je vo väčšine prípadov akútny zákrok, vo všeobecnosti sa gravidným pacientkam takéto zákroky nerobia. Na druhej strane, ak sa vyskytne situácia, v ktorej by sa o zubnej implantácii u gravidnej pacientky uvažovalo, dá sa takýto zákrok vykonať v druhom trimestri. V tomto období tehotenstva je pri adekvátnom zdravotnom stave pacientky bezpečné previesť takýto jednoduchý chirurgický zákrok. Musí však naň existovať adekvátny dôvod. V období prvého a tretieho trimestra sa obdobné zákroky nevykonávajú, aby sa neohrozilo zdravie plodu.

Odstraňovanie implantátov

Odstraňovanie implantátov je nevyhnutné iba u veľmi malého percenta pacientov. Najčastejšie je tento zákrok následkom neliečenej periimplantitídy. Rovnako ako vlastné zuby môžu byť postihnuté parodontitídou, aj implantáty môžu byť postihnuté obdobnou chorobou - periimplantitídou. Ide o zápal, ktorý postihuje okolie implantátu a ak sa nelieči môže postupne dochádzať ku strate kosti, v ktorej je implantát upevnený.

Včasnou diagnostikou a bezodkladným začatím liečby však možno odstráneniu implantátu predísť. Periimplantitída u väčšiny pacientov začína ako zápal sliznice tesne priľahlej ku krčku implantátu, resp. ku korunke, ktorá je na implantát nasadená (periimplantačná mukozitída). V tomto štádiu periimplačnej mukozitídy sa dá problém jednoducho liečiť. Ak však zápal postúpi a postihne hlbšie partie (dotykové miesto implantát/kosť) ochorenie začína byť vážne a vyžaduje si dôslednú a dôkladnú liečbu. Táto sa musí začať okamžite po identifikácii ochorenia a v prípade jednotlivých pacientov treba postupovať absolútne individuálne.

Pri liečbe periimplantitídy sa používajú rôzne prístroje ako i chemické látky, napr.: kyrety, špeciálne ultrazvukové prístroje, Vector, ozón, špeciálne chemické prostriedky, ústne sprchy, ultrazvukové kefky, Rotadent a pod.

Zápal však môže v okolí implantátu spôsobiť deštrukciu až v takom rozsahu, že nie je možná konzervatívna liečba. Vtedy je nevyhnutné pristúpiť k liečbe chirurgickej. V rámci nej sa povrch implantátu odkryje a vyčistí sa špeciálnymi prostriedkami, ktoré na povrch implantátu pôsobia mechanicky, ale i chemicky a fyzikálne. Takto sa musia odstrániť všetky nežiaduce tkanivá, depozity a mikroorganizmy. Rovnako sa musí dôkladne ošetriť aj okolie implantátu. Musí sa dosiahnuť stav, kedy sa v okolí implantátu už nebudú nachádzať žiadne zápalom zmenené tkanivá.

Ak je strata kosti, kostný defekt, príliš rozsiahla, je potrebné nahradiť ju upravenými kostnými náhradami. Pomocou augmentačných materiálov so špecifickými chemicko-fyzikálno-biologickými vlastnosťami sa zabezpečí dôkladné bezzápalové vyliečenie kostného defektu ako aj sliznice v jeho okolí.

Ak implantológ vyčerpá všetky vyššie popísané postupy a periimplantitída fatálnym spôsobom naruší stabilitu implantátu, až vtedy je nevyhnutné pristúpiť k jeho odstráneniu. Pri odstraňovaní skrutkových implantátov ide v mnohých prípadoch o jednoduchý chirurgický zákrok, pri ktorom veľakrát nie je ani potrebné použiť skalpel. Problém však nastane, ak boli pacientovi implantované zastarané a nevhodné typy implantátov, ktoré sa nedajú odstrániť bez vážnej deštrukcie okolitej kosti. (Pozn.: Takýto prípad sa v doterajšej praxi MUDr. Jurkoviča, PhD. nikdy nevyskytol, keďže pri implantologickom ošetrení svojich pacientov využíva najmodernejšie implantologické metódy a implantačné systémy.) Vtedy je základom informovať pacienta o situácii a ešte pred odstránením implantátu mu navrhnúť alternatívy následného ošetrenia. Veľký ohľad sa berie najmä na spokojnosť pacienta a výber takého postupu ošetrenia, ktorý pacientovi zabezpečí úplnú rehabilitáciu a funkčnosť.