Typy implantátov
V priebehu vývoja zubnej implantológie vzniklo množstvo návrhov na nové tvary a následné využitie zubných implantátov. Iba máloktoré sa však využívali dlhodobejšie a iba minimum je využívaných až do súčasnosti.
Existujú tri kategórie zubných implantátov s rôznym umiestnením vzhľadom na kosť:
1. endoseálne (intraoseálne/vnútrokostné) – sú to implantáty, ktoré sa chirurgicky vkladajú priamo do kosti
2. subperiosteálne – zvyčajne sa vkladajú na povrch a pod okosticu alveolárneho výbežku, resp. zvyšku čeľuste a sánky a nachádzajú sa tesne pod ďasnom. Oproti endoseálnym implantátom sa teda obvykle nenachádzajú priamo v kosti.
3. transoseálne – vo svojej podstate sa podobajú na endoseálne implantáty. Rozdiel je v tom, že transoseálne implantáty prenikajú celou kosťou. V mieste výstupu z kosti sú zaistené súčiastkami podobnými matici a podložke.
V rámci jednotlivých kategórií potom existuje niekoľko typov rôznych implantátov, ktoré sa líšia tvarom a indikáciou. V praxi sa najčastejšie využívajú nasledujúce typy:
Implantáty tvaru koreňa
V súčasnosti sú tieto implantáty v celom svete najvyužívanejšie aj najpopulárnejšie. Vyrábajú sa v mnohých obmenách tvaru, veľkosti a materiálu. V zubnej implantológii sa považujú za štandard. Môžu sa použiť v prípade, keď pacientovi chýba jeden alebo viacero zubov. Pacient však musí mať dostatočný objem kosti. A to primárne alebo po jej navýšení.
Čepieľkové implantáty
Majú dlhšiu históriu používania ako implantáty tvaru koreňa. Ich názov je odvodený od podobnosti s ostrím noža. Táto časť implantátu sa tiež zavádza do kosti. Môžu sa využiť v prípadoch, kedy je kosť príliš úzka na zavedenie klasických koreňových implantátov, ale aj v iných prípadoch.
Minidentálne implantáty
V praxi sa využívajú výnimočne a ich použitie musí byť veľmi dôkladne zvážené. Ide najmä o fixáciu protetickej zubnej náhrady. Všeobecne ich možno zaradiť ku implantátom tvaru koreňa, v porovnaní s nimi sú však oveľa tenšie (dlhé sú rovnako). Dajú sa preto využiť aj v prípadoch, kedy nie je dostatok miesta pre klasický implantát tvaru koreňa a možno nimi nahradiť aj jednotlivo chýbajúce zuby.
Ramusframe implantáty
Zaraďujú sa medzi endoseálne implantáty, i keď na prvý pohľad vyzerajú ako subperiosteálne implantáty. Boli špeciálne navrhnuté pre pacientov, ktorí prišli o všetky zuby v sánke a chirurgicky sa implantujú výlučne do troch oblastí: ľavej a pravej oblasti v zadnej časti sánky a oblasti rezákov priamo vpredu sánky. Zabezpečujú teda trojbodovú stabilizáciu sánky a ochraňujú sánku pred zlomením.
Subperiosteálne implantáty
Tento druh implantátov má najdlhšiu históriu využitia v rámci zubnej implantológie. Subperiosteálne implantáty sa zavádzajú už od roku 1940. Využívajú sa pri úplnej i čiastočnej strate zubov. Najlepšie výsledky sú však dosahované aplikáciou pri strate všetkých zubov sánky. Tieto implantáty sa vyrábajú doslova na mieru, individuálne pre každého pacienta.
Transoseálne implantáty
Zavádzajú sa iba do sánky. Ako jediné si bezpodmienečne vyžadujú hospitalizáciu. Sú navrhnuté pre prípady rozsiahleho poškodenia sánky. Ich aplikácia si vyžaduje celkovú anestéziu. Implantát sa totiž zavádza cez kosť a na druhej strane kosti sa upevňuje systémom podobným systému „skrutka-matka”.
Bikortikálne skrutky
Typovo jednodobé implantáty (koreňová časť a nadstavba, resp. abutment, sú jeden celok). Majú taktiež ako implantáty tvaru koreňa tvar skrutky, ale ich závity bývajú redšie a hlbšie. Ich názov – bikortikálne – vystihuje fakt, že sa kotvia do dvoch kortikálnych vrstiev - vrchnej a spodnej vrstvy kosti.
